Ochranca prírody a ekológ Michael Mehta Webster prináša posolstvo o existencii prirodzeného efektu spásy, ktorým príroda disponuje a ktorému človek môže v prípade nutnosti tu a tam trochu pomôcť, a posolstvo, podľa ktorého príroda nie je múzeom výtvarného umenia. Takáto predstava je založená na zjavne mylnom predpoklade, že sa príroda nemení, ak do nej ľudia nezasahujú. Na základe nespočetných dokladov sa môžeme presvedčiť, že takéto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Fosílny záznam dokazuje, že sa život po miliardy rokov neustále vyvíjal a menil. Ekosystémy sa menia aj niekoľko tisíc rokov, klíma na Zemi sa mení neustále, zmeny sa prehlbujú a vyhliadky podľa väčšiny odborníkov nie sú dobré.



Autor však nebije na poplach; poukazuje na to, že nádej môžeme vidieť v samovoľnom efekte spásy, spočívajúcom vo vrodenej schopnosti prírody pomáhať organizmom prežívať aj v časoch nepriaznivých. Na ľuďoch ako na pozorovateľoch (a často aj ako na páchateľoch) je, aby zvážili, či využijú najrôznejšie nové technológie a podajú efektu spásy pomocnú ruku.



Kniha je súborom čítaných kazuistik ohrozených druhov, medzi ktorými nechýba tiger bengálsky, losos nerka, vakoplch trpasličí, americké gaštanovníky, koraly na útesoch pri pobreží Hondurasu, cichlidy vo Viktóriinom jazere či rastlinné spoločenstvá na ostrove. Vydáme sa dokonca na púť do pleistocénu a zvážime možnosti vzkriesenia dávno vyhynutých druhov: jaskynných medveďov či mamutov srstnatých.