Osudy rodín žijúcich v osoblažskom výbežku, ktorých každodenné dochádzanie za prácou do miest a miest ležiacich na východe je typickým znakom obyvateľov, ktorí tu žijú. Napriek tomu tvoria základ rodiny, ktoré tu pracujú a prežívajú svoje osudy. Zamazalovi, Janderovi z Osoblahy, rodiny Řeháčkov či Rannsdorfov z blízkeho Krnova, tie všetky udávajú niekedy lahodný, niekedy breskný tón spoločného spolužitia.
Územie vábi romantické vandrovníky, technicky a ekonomicky založené. Vábi ich neobjavenou schopnosťou rozkvitnúť do územia s jabloňovými sadmi, produkciou býčkov na vývoz, žírnymi poľami a zamestnanosťou v odchovniach dobytka a hydiny s bielymi záclonkami. Pritom si vandrovník uvedomuje, že takáto oblasť vždy bude zdrojom pracovnej sily v blízkych mestách, kde existujú strediská vedy a kultúry, priemyslu a škôl a kam sa bude dochádzať za prácou, vedomím, zábavou a kultúrou. Vždy. Pritom nikto nebude vyhrňovať nos nad „vystrkovom“, pretože tu bude dostatok príležitostí k životu, aký si zvolíte.
Do osoblažského výbežku navial osud obyvateľov rôzneho vzdelania, etnika, z rôznych dôvodov, a oni tu žijú a tkajú vzájomne svoje osudy, rovnako ako v ostatných častiach republiky. O tom je rozprávanie tejto knižky.