Príbeh dieťaťa s vývojovou dysfáziou a ADHD rozpráva o prekonávaní prekážok, hlbokom zúfalstve a zážitkoch vykúpenia. O nádeji, ktorá umiera ako posledná, a láske, ktorá hory prenáša. Rozprávanie o tom, že láskavosť a všímavosť prinášajú ovocie, a že sme tu preto, aby sme boli jeden druhému pilierom, ktorý podopiera nebo.
Ťažko chcieť po učiteľke, aby sa správala inak. Necháva dieťa pocitom hnevu, alebo mu dohovára. Čo môže urobiť? Môj otec povie: „Dal by som mu na zadok, toto by si nemal dovoliť.“ Lenže ja viem, že zlosť je loď. A Krištof je uväznený na jej palube. Nevidí ešte more, nevystúpil na breh. Nevidí, že loď je na hladine a že sa môže vzďaľovať. Je potrebné s ním prejsť škálou pocitov a naučiť sa im dávať mená. Krištof, toto nie je zlosť, toto je bolesť, toto smútok, toto nesúlad a toto nesúhlas.
S čím nesúhlasíš, Krištof?