Kúpeľe s termálnymi prameňmi, parádna metropola na Dunaji, víno, ostrá jedla korenená paprikou, Balaton a nezrozumiteľná reč. To je asi základná predstava Čechov o Maďarsku, ešte pred dvadsiatimi rokmi susedného štátu, s ktorým nás spája nielen spoločný stredoeurópsky priestor, ale aj dejiny, v ktorých sa styčné body objavujú od samotného počiatku maďarského štátu.

Dejiny Maďarska sa odvíjajú od 10. stor., kedy na časti územia rozpadnutej veľkomoravskej ríše vznikol nový štátny útvar, ktorý vytvorilo sedem kočovných kmeňov Maďarov nazvaných podľa najsilnejšieho z nich, ktorý sa volal Megyeri a na ktorého čele stál legendárny Arpád. Ich príchod do Karpatskej kotliny z oblasti severne od Čierneho mora, kam sa presunuli od Uralu, bol poslednou veľkou národnostnou zmenou v Európe. Uhorská akadémia vied ju časovo určila do rozmedzia rokov 888-900, presný dátum určili politici, keď veľkolepé oslavy tisícročia tejto udalosti stanovili na rok 1896.

Ďalším významným míľnikom v dejinách Maďarska sa stal rok 996, kedy knieža Gejza povolal benediktínskych mníchov, aby založili kláštor vPannonhalme. Jeho prvým opátom sa stal brvnovský opát Anastasius (Astrik), neskorší arcibiskup ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1000 údajne Anastasius priviezol z Ríma od pápeža Silvestra II. korunu pre prvého maďarského kráľa Štefana, ktorý bol Gejzovým synom...