Sladké Francúzsko prinesie obdivovateľom ovocie výlučne ako celok, a preto nie je múdre obmedzovať jeho krásy na pozlátko predvádzané v Paríži. Svojrázne kúty tejto rôznorodej krajiny uhranuli aj vyznávači pitoreskna Henrymu Jamesovi, a tak sa nimi ako najslávnejší americký reprezentant zjemnenej tradície konca devätnásteho storočia kochá s tým istým zaujatím, aké vo svojich románoch venoval napríklad ladným líniám kávovej šálky. Mladík z dobrej newyorskej rodiny, pre ktorého bola francúzština vstupenkou do Starého sveta, pritom preukáže sympatie k joie de vivre francúzskeho Juhu, elegantný štýl a bystrozrak znalca umenia. rekonštrukciu stredovekej pevnosti v Carcassonne či línie najznámejších katedrál, či obzerá antické pamiatky v Provencii alebo len na pláži v Normandii glosuje rovnostárske pomery tretej francúzskej republiky, vysvitá spod tohto nežného poškľabovania čosi vážneho, čo predbehne aj zápisky jeho predch. James si cení neopakovateľné kúzlo, ktorým hostiteľská krajina dýcha a ktoré treba uchovať, pretože na neho pútnik inde na svete nenarazí. S odstupom jedného a štvrť storočia vypovedajú autorove črty okrem iného o pravom zmysle moderného „bytia na ceste“, ktoré sa pod tlakom rýchlosti a banalít zmenilo na uniformnú turistickú zábavu pre masy.