Rok 1962 už nikoho nenecháva na pochybách, že kolo dejín sa otáča. Destalinizácia ide na plné obrátky – z Letnej mizne generalissimov pomník a Stalinova trieda sa stáva Vinohradskou ulicou. Ako huby po daždi sa po celej krajine objavujú divadlá malých foriem a týždenník Mladý svet vypisuje prvý ročník ankety Zlatý slávik.

V Sovietskom zväze s požehnaním najvyšších miest vychádza prelomová novela Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča, ktorá líči „normálny“ život v sovietskom gulagu. V USA potom Ken Kesey vydáva román Vyhoďme ho z bicykla von, podľa ktorého Miloš Forman v roku 1975 natočí päťoscarový film Prelet nad kukučím hniezdom.

Každodenný život obyvateľov Československa sa však mení len pomaly. Bytová kríza pokračuje, len tretina domácností má kúpeľňu, vodovod je zavedený v 47% obydlia. Počet televíznych prijímačov dosahuje milión, veľa ľudí ale stále ešte chodí sledovať televíziu do klubu alebo k susedom. Vysokoškolské vzdelanie má necelých šesť percent žien.

Koncom roka na chvíľu všetci strnú – keď americké špionážne lietadlo objaví na Kube silá pripravené na inštaláciu sovietskych jadrových rakiet, je svet asi najbližšie k nukleárnej vojne. Tú sa našťastie podarí odvrátiť, takže aj naďalej môže v tanečných sálach znieť twist a krásavice s drdoly vypchanými suchou žemľou či drôtenkou môžu okúzľovať mladíkov vo „švédskych“ košeliach.

Zabúdajme teda na rok, kedy záhadne umiera hviezda strieborného plátna a milenka prezidenta Kennedyho Marilyn Monroe, do pražských ulíc vychádzajú prvé električkové vozidlá T3, ktoré sa stanú najpredávanejšou električkou na svete, a kedy sa v denníku New York Times prvýkrát objaví personal computer“.