Popis Sardínie ako „európskych Seychel“ či „talianskeho Karibiku“ v turistických brožúrach nie je tak úplne od veci. Ťažko budete inde v Stredomorí hľadať takú koncentráciu nádherných pláží. Ich piesok je spravidla biely, pobrežné vody hrajú všetkými odtieňmi modrej a zelenej a vetrom vymodelované skaly, útesy a duny poskytujú úchvatný a stále sa meniaci výhľad. Ostrov sa pýši pobrežím s dĺžkou 1800 km, čo je zhruba štvrtina pobrežia Talianska: zásluhu na tomto prekvapivo vysokom čísle má členité pobrežie Sardínie. K tomu má vyše 300 slnečných dní v roku a teplé počasie bez dažďov od mája do septembra. Najviac turistov prichádza prirodzene v lete, ostrov však láka na návštevu počas celého roka.

Ostrov je rajom pre milovníkov vodných športov. Pobrežné vetry – najmä na severe – vytvárajú skvelé podmienky pre jachting či windsurfing a priezračná voda obmývajúca brehy Sardínie dala vzniknúť nespočetným množstvom potápačských centier. Z mnohých letovísk sa podnikajú lodné výlety k neprístupným podmorským jaskyniam, zátokám, ostrovčekom či odľahlým plážam. Koniec jari či začiatok jesene je ideálnou dobou pre peších turistov, cykloturistov a ďalších návštevníkov, ktorí chcú ostrov spoznať bez davov „dovolenkárov“.

Vďaka tomu, že väčšina návštevníkov prichádza na Sardíniu kvôli plážam a za športom, nebývajú tunajšie pamätihodnosti nijako preľudnené. Charakteristickou stopou zašlých čias sú nuraghi - kamenné veže z doby bronzovej. Tieto tajomné megalitické stavby – či už slúžili ako obydlia, pevnosti alebo svätyne – umožňujú vhľad do kultúry dávnych civilizácií. Architektonické dedičstvo neskorších vládcov Sardínie je roztrúsené po celom ostrove: pozostatky kartagínskych a rímskych stavieb, románske kostoly staviteľov z Pisy či paláca v španielskom štýle.