Podhorí Bielych Karpát, rozľahlé územie medzi ich hrebeňom a tokom Olšavy v juhovýchodnej časti Moravy, nárazníkové pohraničné pásmo medzi Slovenskom (pred r. 1918 Horné Uhry) a Moravou, mnoho nádejí na pokojný život neposkytovalo. A práve sem, do kraja, kde končil chlieb a začínalo kamene, pôjdeme po tajomných chodníkoch. Stretneme sa na nich s hajtmanom Šarovcom, ktorý na čele slovackého regimentu bránil tento kraj proti hordám Bočkajovcov, a s moravskými husitmi, ktorí tu zviedli posledný zápas s vojskami Žigmundovými. Na púti pri sv. Antonínka sa budeme obdivovať kráse slovackých krojov av blatníckych vinohradoch pri ochutnávke vína počúvať rozprávanie o duchu nešťastnej Lízy. Navštívime Nivnicu, kde opatrujú zvon so záhadným nápisom, Moravskú Tróju, ako bol kedysi archeológmi nazvaný Bánov, a vydáme sa po stopách príbehu pustovníka Jána, ktorého pamiatku pripomínajú blízko Bystrice pod Lopeníkom dve kaplnky a božie muky. Na Moravských Kopaniciach nahliadneme do obydlia najslávnejšej žitkovskej bohyne Pagáčeny a vystúpime na Veľkú Javorinu, horu spojenú s tradíciou česko-slovenskej vzájomnosti, ale aj útočisko zbojníkov, ktorí v opustených skaliskách horského masívu ukrývali svoje poklady. A zavítame aj na slovenské kopanice; prejdeme sa Bošáckou dolinou do Zemanského Podhradia. Na tamojšej fare sa zdržiaval ako hosť farára Jozefa Ľudovíta Holubyho spisovateľ Alois Jirásek, keď zbieral materiál k svojmu románu Bratstvo, a pripomenieme si, že park tunajšieho zámku bol miestom milostných dostaveníček básnika a tvorcu spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra. A ten najtajomnejší chodník nás zavedie takmer k Váhu, do Trenčianskych Bohuslavíc, kde v niekdajšej zámockej kaplnke pozrieme do tváre múmiu z rímskych katakomb…