Ak sa nechávate inšpirovať zoznamom Svetového dedičstva UNESCO ako odporúčaním toho najzaujímavejšieho, čo daná krajina ponúka, potom Thajsko tu má zapísaných päť miest – významné archeologické náleziská Ban Chiang, dve bývalé hlavné mestá, Ayutthayu a Sukhothai spoločne s historickými parkmi Si Satchanalai a Kamphaeng Phet, a dve prírodné lokality, rozsiahly lesný komplex Dong Phayayen-Khao Yai a dvojicu susediacich rezervácií Thungyai-Huay Kha Khaeng.

Keby v roku 1966 jeden mladý americký sociológ vykonávajúci výskum v oblasti Ban Chiangu nezakopol o vyčnievajúci koreň, mohol byť svet ochudobnený o nález, ktorý zmenil dejiny archeológie. Kruhy, medzi ktorými pri svojom páde pristál, sa ukázali byť hrdlami zakopaných nádob. Naozajstné prekvapenie potom odborníkov čakalo, keď Thajsko vzorky nálezov z Ban Chiangu odoslalo na preskúmanie na univerzitu v Pensylvánii. Podľa záveru amerického rozboru nádoby pochádzali z obdobia 3000 rokov pred n. l. To by znamenalo, že Thajsko vstúpilo do doby bronzovej 700 rokov pred Mezopotámiou. Hoci použitie novších metód následne posunulo datovania niekam k roku 2000 pred n. l., napriek tomu tieto nálezy opravili doterajší pohľad na územie dnešného Thajska ako na úplne nevýznamný región v porovnaní s veľkými civilizáciami v Indii a Číne...