Irena Šťastná v siedmej zbierke rozširuje svoje časové a priestorové perspektívy pri načítaní ľudského života.
Ale je to drásavá snaha. Znovu sa totiž ukazuje, že jeho beh sa v nemennom a neústupnom rytme opakuje. Zášklby sveta zmietajúceho sa uprostred chorej doby prerušujú dramatické mikropríbehy. A v tomto šialenom tanci, ktorý sa márne snaží skrotiť a ovládnuť matematicky prísna logika znamienok a znakov, sa len striedajú obrysy ľudských bytostí.