Píše sa rok 1942 a Židia na Slovensku nesmú vychádzať z domu po deviatej hodine večer, nesmú sa zhromažďovať, nesmú chodiť do školy... príkazy sa vŕšia jeden za druhým. A prichádza ďalšie: slobodné ženy vo veku šestnástich až tridsiatich šiestich rokov dostávajú rozkaz dostaviť sa na nútené práce. Ich príbuzní majú o svojich najbližších strach, ale snažia sa o pozitívny prístup: dokážu ostatným, že Židia sú pracovití a poctiví, dievčatá si zarobia pár korún a vrátia sa zase domov. Ženy si teda oblečú svoje najlepšie šaty, do kufra zabalia to najpotrebnejšie a vydávajú sa na cestu. Nevedia však, že ich vláda na čele s prezidentom Tisom zaplatila Nemecku za ich deportáciu. Zo slovenského Popradu tak vyráža transport s nič netušiacou tisíckou žien, ktoré čaká postupná likvidácia. Ich osudy mapuje táto kniha.