Román o ťažkom údele slepej dedinskej ženy, ktorá sa od detstva stretáva s mnohými ťažkosťami aj vo vlastnej rodine, ale napriek tomu statočne zápolí so životom, aby poctivo uživila seba i svojho syna. Barbora stráca v detstve po kiahňach zrak a zostáva zhyzdená jazvami. V pražskom ústave sa však naučia hrať na harfe, čo sa pre ňu stáva obživou. Napriek tomu, že sa dokáže sama uživiť a doma nie je na obtiaž, matka aj sestra ju len využívajú, zahŕňajú ju neustále výčitkami a rôznym príkorím. Jedinou jej radosťou zostáva syn Tomáš, o ktorého otcovi však Barbora nič nevie. Ale aj na nej čakajú chvíle šťastia a radosti.