Román je príbehom dvoch osôb odohrávajúci sa na pozadí rokov 1968 až 1971 a sleduje počiatky normalizácie. Ich príbehy sa rozchádzajú a vzájomne spájajú ako v sínusoide, aby sa znovu stretli. Obaja protagonisti príbehu, technický pracovník z n. p. Tesla a redaktor pražského vydavateľstva sú na základe svojich postojov k okupácii sovietskymi vojskami vyradení z bežného života a stávajú sa oponentmi. Prepracovaný lustračný systém normalizácie im nedáva žiadne možnosti. Postihuje nielen ich, ale aj ich blízkych a oni sa cítia osamotení uprostred ľudského spoločenstva. Spoločnosť okolo nich podlieha náporom vtedajšieho vedenia, a oni to berú aj ako svoju prehru. Dá sa povedať, že obaja dosiahnu dno, od ktorého je nutné sa odraziť.

Spojovacím článkom sa stáva Bonako, spolok, osada, trampské združenie, založené v šesťdesiatych rokoch. Predtým voľnomyšlienkársky víkendový spolok mladých ľudí, so vzťahom k prírode a neviazanému životu sa teraz stáva oázou, azylom pred nastupujúcim spoločenským marazmom. Bonako pomáha. V jeho spoločenstve si dokážu nájsť, aj v takej nepriaznivej dobe, svoje miesto, kde dokážu vzdorovať a zachovať si pritom svoju ľudskú tvár. Vytvára si pomyselný ostrov, v ktorom žijú po svojom, napriek dobe, ktorá ich zviera. Prvý protagonista, technik z n.p.Tesla sa snaží, aby spoločenstvo Bonako nezaniklo, tak ako v tom čase mnoho ďalších. Snažia sa, aby jeho členovia v nej našli zmysel života, privádzajú do nej ďalších oponentov súčasného režimu, aj významné osobnosti. Druhý aktér, bývalý redaktor, má k činnosti Bonaka určité výhrady, aj keď sa mu spoločenstvo Bonaka ako také páči. Je ale príliš zahľadený do seba, svoje idee a dobu vníma citlivejšie ako druhí. Hovorí, že je to málo, utiecť od diania v spoločnosti k rieke, do lesov a tam vytvárať druhotný, paralelný život. Je nutné proti nemu bojovať inak, aktívnejšie. Snaží sa drobnejšími sólovými akciami narušiť postupne silnejúce normalizačné dianie. Príbeh graduje tým, že sa odvážia aj násilné akcie, o ktoré je presvedčený, že tým prebudí svedomie spoločnosti, aby prestala byť apatická.

Román dáva otázku a snáď aj odpoveď, ako v tej podivnej totalitnej dobe žiť, čo je správne, aká existuje možnosť zostať ďalej čistý, nezlomený.