Bolo horúce leto roku 1943 a vojna v Európe prebiehala na všetkých frontoch. Mal som trinásť. So svojimi rodičmi som býval v prístavnom mestečku Janov. Raz, keď som šiel skratkou cez les, som z diaľky začul dievčenské plač. Išiel som za ním a potom, čo som prešiel húštim a hustými kríkmi, som ju našiel. Sedela na zemi, čelo si opierala o odreté kolená a plakala. Vtedy som netušil, že mi to nevidiace židovské dievča navždy zmení život. Ihneď som sa do nej zamiloval. Videl som, že je o niečo staršia ako ja. ale srdce mi hovorilo, aby som o ňu bojoval.“
Neskôr sa snažil urobiť všetko pre to, aby ju ochránil pred prenasledovaním, ktoré židom hrozilo. Nikdy nezabudol na ten daždivý večer, keď sa spolu chúlili pod jednou dekou. Vtedy mu povedala…
V životnom príbehu Eduarda Giuliana nechýbajú láska a smútok, strach z vojny, ale ani boj za slobodu a rodinné hodnoty. Ponorte sa do príbehu dvoch mladých ľudí, ktorých v zlých vojnových časoch spojil vrelý cit.