V trojdielnej Kronice katov Mydlárov nahliadneme do tajomstva Jána Mydlára, vzdelanca a doktora medicíny, ktorý sa riadením osudu, ale hlavne kvôli svojej láske k poveternej Dorotke stal staromestským katom. Aj napriek svojmu krvavému remeslu bol Mydlár veľmi bohatým a rešpektovaným mužom, rokoval s úradníkmi radnice, so sudcami, tajne sa stýkal s cisárom Rudolfom II. a s mnohými šľachticmi, ktorí sa bez kata nezaobišli. Pestré a napínavé príbehy zo staromestskej katovne sa dotýkali aj dôležitých historických udalostí, ktoré predchádzali najväčšej náboženskej vojne medzi kresťanmi. Ján Mydlár bol dušou protestant, ctil Boha a veril v spravodlivosť, hoci sa na tomto svete nemusí vždy presadiť. Osudným sa mu stalo, že zostal napriek varovaniu priateľov a svojej ženy v službách habsburských cisárov, ktorí ho urobili nástrojom svojej nespravodlivej pomsty. Ako kat kráľovského mesta bol nedobrovoľným aktérom krvavé staromestské exekúcie, o ktorom hovorila celá Európa a dodnes na ňu nezabudla. Pri nej v júni roku 1621 pripravil o hrdlo dvadsaťsedem českých pánov, rytierov a mešťanov. Pred každou popravou Mydlár dlho rozprával s Bohom, aby pri svojom krvavom remesle zostal vyrovnaným človekom a našiel rozhrešenie pre svoju dušu, av týchto ťažkých chvíľach pochopil, že Boh sa nemstí, ale cisári áno. Staromestská exekúcia predznamenala tragický koniec Mydlárovho manželstva, jeho žena Alžbeta nedokázala znášať hanbu, ktorá padla na ich katovňu, a siahla si na život. Skeptický Ján Mydlář sleduje, ako sa na začiatku tridsaťročnej vojny lúpi a zabíja, ako nová šľachta zaberá majetok popravených českých pánov a exulantov, spolu s katolíckou cirkvou rozkráda korunný majetok. Napriek tomu v jeho živote nastane veľký obrat, keď nájde strateného syna Ondreja. Tým sa Mydlár úplne zmieril so svojím osudom a záleží mu už len na jedinej veci – uchrániť svoju vnučku pred opovrhnutím, ktoré prechádza aj na potomkov katov.