České krajiny nazbierali na svojom najzápadnejšom okraji také veľké prírodné bohatstvo, že sa tento kraj stal trvalým cieľom prospektorov, kresťanských pútnikov, návštevníkov kúpeľov i milovníkov prírody. Nebola to len dramatická krajina panvíc, ktorých horizonty uzatvárajú hory Krušné a Doupovské, lesy Slavkovský a Český, ktorá lákala mnohých obyvateľov susedných i vzdialenejších krajín. Najväčšie poklady boli ukryté pod zemou, a tak tu v každom čase ľudia čosi hľadali a zakaždým niečo vzácne nachádzali – v stredoveku striebro a farebné kovy, neskôr keramické a porcelánové íly, potom uhlie, ale predovšetkým svoje stratené zdravie. Pred 150 rokmi bol kúpeľný trojuholník Mariánske Lázně, Karlove Vary, Františkovy Lázně mondénnym centrom Európy, ktorému mohol čiastočne konkurovať len švajčiarsky Svätý Moric. Mocní a vplyvní ľudia celej Európy, ale aj zo zámoria tu nachádzali svoj niekoľkotýždňový „ostrov zabudnutia“. Jazdili sem cisári a cári, králi, šejkovia, vysoká aristokracia celej Európy rovnako ako umelci a bohatnúci mešťania. Pre všetkých ostatných, ktorí si nemohli dovoliť kúpeľný pobyt, bola liečivá minerálna voda rozvážená a tí najchudobnejší si ju mohli kedykoľvek nabrať z prameňov. A všetci, ktorí tento kraj raz navštívili, museli sa sem stále vracať, ako by ich priťahovala magnetická sila ukrytá snáď kdesi vo vnútri tajuplného Slavkovského lesa. Napríklad anglický kráľ Edward VII. sa vrátil do západočeských kúpeľov snáď desaťkrát a Goethe jazdil na Karlovarsko po celý život a strávil tu celkom asi tri a pol roka života. A tí dvaja zďaleka neboli jediní.