Svetovo preslávený román Majster a Markétka, na ktorom ruský prozaik a dramatik Michail Bulgakov (1891–1940) začal pracovať koncom dvadsiatych rokov a ktorý dokončil, už úplne vyčerpaný a takmer slepý, iba niekoľko dní pred smrťou, patrí do zlatého fondu svetovej literatúry a je právom považovaný za jedno z najpozoruhodnejších literárnych diel 20. storočia. Hoci sa začalo rodiť už takmer pred sto rokmi, ide o stále živé dielo – dielo, ktoré čitateľské publikum neprestáva okúzľovať, ba fascinovať už po mnoho generácií.
Majstra a Markétku možno charakterizovať ako mnohovrstevnatú magicko-realistickú fantastickú grotesku zasadenú do naskrz reálnych – a z dnešného hľadiska úplne absurdných – pomerov, ktoré v Sovietskom zväze panovali na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. Možno ho čítať ako majstrovskú satiru na dobové poriadky, ale tiež ako dômyselnú variáciu na faustovskú tému, svojráznu filozofickú alegóriu a predovšetkým ako strhujúci príbeh nikdy nekončiaceho stretávania dobra so zlom, viny a neviny, odvahy a zbabelosti, ktorý nám mimoriadny čitateľský zážitok, ale tiež nás ponúka k tomu, aby sme spolu s autorom hľadali odpovede na základné otázky ľudského bytia.
Michail Bulgakov sa vydanie svojho vrcholného diela nedočkal, román prvýkrát vyšiel až štvrťstoročie po jeho smrti, navyše v oklieštenej a cenzurovanej podobe.
Kniha vychádza v preklade našej poprednej rusistky Aleny Morávkovej, ktorá sa Bulgakovovým dielom sústavne zaoberá už od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Jej preklad, ktorý bol prvýkrát publikovaný v roku 1969 a dočkal sa siedmich reedícií, bol v rámci krajín bývalého východného bloku vôbec prvým prevodom využívajúcim necenzurované znenie diela.
Nové vydanie je doplnené takmer dvoma stovkami obrazov Iwana Kulika.