Kniha sa zaoberá obrazom každodenného života československých bombardovacích osádok (nielen) vo Veľkej Británii od založenia 311. perute až do konca vojny. Nezabúda na bojové misie nad okupovanou Európou ani nad mori a oceány, napriek tomu jej ťažisko leží skôr v objavovaní toho, ako piloti, navigátori a palubní strelci žili, čo jedli, ako trávili voľný čas a ako veľmi či ako málo im prirástlo ostrovné kráľovstvo k srdcu . Ich hrdinstvo, pre nich väčšinou také samozrejmé, sa tu zráža so strachom a konečne so smrťou. Kniha ukazuje, že aj vo vojne existuje niečo ako všedný deň a o hrdinstve sa nemusí vždy len nahlas hovoriť.