V nemecky hovoriacich oblastiach sa píše Rhein a vyslovuje „rajn“, rovnako ako v anglofónnych krajinách, kde však užívajú písanú formu Rhine. Francúzi majú Rhin („rén“), Holanďania Rijn („rejn“), u nás sa názov jednej z najznámejších európskych riek píše aj vyslovuje rovnako – Rýn. Súčasné podoby názvu Rýna sa od seba viac či menej odlišujú aj v iných jazykoch, ale keby sme skúmali ich genézu, rôznymi cestami by sme nakoniec dospeli ku keltskému pomenovaniu Renos. Jeho etymológia nebýva vysvetľovaná úplne jednoznačne, a preto sa na tentokrát uspokojme s tým, že najskôr znamená „rieku“.

S čím by sme sa ale naopak uspokojiť nemali, to je údaj 1320 km, uvádzaný v mnohých publikáciách, učebniciach i atlasoch ako dĺžka toku Rýna od prameňa k ústiu. Stalo sa totiž niečo, čomu sa skoro nechce veriť – začiatkom 30. rokov minulého storočia bol Rýn v jednej nemeckej encyklopédii zrejme zámenou dvoch číslic „predĺžený“ o 90 km a toto číslo sa potom nekritickým kopírovaním všade možne rozšírilo, dokonca aj do vedeckej litera. Až koncom minulého desaťročia chybu náhodou objavil istý univerzitný profesor biológie z Kolína nad Rýnom, čo pre Rýn znamenalo návrat z dvanástej na trinástu priečku v bežne uvádzanom poradí najdlhších vodných tokov Európy. Jeho skutočná dĺžka by teda mala byť 1230 km, prípadne podľa niektorých v súčasnosti publikovaných údajov o dva až tri kilometre väčšie. Zaujímavé na tom je, že ešte v druhej dekáde 19. stor. by sa ona popletená dĺžka od skutočnosti veľmi nelíšila. Po roku 1817 ale kvôli jednoduchšej plavbe začali práce na regulácii rýnskeho koryta av nasledujúcich päťdesiatich rokoch bola rieka len v Hornorýnskej nížine napriamená o viac ako 70 kilometrov.

Koliebkou Rýna je švajčiarsky kantón Graubünden, kde nad priesmykom Oberalppass (2044 m n.m.) pramení Predný Rýn (Vorder . Ten sa v obci Reichenau neďaleko mesta Chur spája so Zadným Rýnom (Hinterrhein) a ich vody ďalej pokračujú už ako Rýn, respektíve – pokiaľ sa budeme držať vžitého členenia celého toku – ako Alpský Rýn (Alpenrhein). Úsek Alpského Rýna končí na prahu Bodamského jazera, ktoré potom rieku pritekajúcu k nemu od juhu vysiela západným smerom, aby si poskočila v známom Rýnskom vodopáde a výrazne posilnená prítokom Aare dosiahla Basileja. Tam sa prudkým ohybom znova vracia do pôvodného smeru a pokračuje k severu...