Prvý román preslávenej anglickej spisovateľky vyšiel v roku 1915 a Woolfová na ňom pracovala v dobe, ktorá pre ňu bola neobvykle ťažká, a kedy trpela opakujúcimi sa depresiami. Dielo si drží tradičnú románovú podobu, ale už v sebe skrýva zárodky toho, čo zdobia autorkinu vrcholnú tvorbu: inovatívny rozprávačský štýl, vhľad do ženskej psychiky, tému sexuality a smrti.
V roku 1920 si Virginia Woolfová do denníka napísala: „Každý deň od dvanástich do jednej si čítam Plavbu... je to taká zmes obrazov – miestami jasne zrozumiteľných a vážnych – miestami hravých a povrchných – miestami pravdivých ako slovo Božie – miestami silných a plynúcich ľahko a dokonale... Nad nedostatkami so rdím hanbou, a potom veta, jasnozrivo vyjadrená predstava mi tváre rozpáli úplne iným pocitom. Vlastne musím tú mladú ženu obdivovať: ako odvážne sa vrhá cez prekážky – a písať teda naozaj vie, to sa jej musí nechať!“