Isabel Archerová pripomína modernú postavu uväznenú do staršieho rámu. Aj po presťahovaní do Európy by si táto iskrená mladá Američanka rada uchovala možnosť slobodnej voľby plynúcej z nemalej renty, a preto prejavuje inštinktívnu túžbu „uvidieť, vyskúšať, spoznať“. To ju vychyľuje z konvencií neskorého devätnásteho storočia a robí ešte neodolateľnejšie v očiach tých, ktorí v odhodlaní slobodnej dámy odmietajúcej tradície vidia kapitálny úlovok. Oduševnená, veľkorysá, ale tiež naivná hrdinka váha medzi nápadníkmi stelesňovanými tu zámožným lordom, tu smiešnym panákom prenasledujúcim ju až spoza oceánu, ba aj vážne churavým bratrancom. Všetky v záujme vnútorného rastu zdvorilo odmieta – a zároveň je vo svojej priamočiarosti tak urputná, že predpokladá rovnako čestné úmysly aj od druhej strany, čo nakoniec vedie k osudovej chybe.

Majstrovský román Henryho Jamesa – známy aj z filmového spracovania režisérky Jane Campionovej s Nicole Kidmanovou a Johnom Malkovichom v hlavných úlohách - rozpráva o podlosti skrytej hlboko naspodku a o jazvách na celý život. Dielo vytvorené v kulisách benátskej lagúny, ktoré symbolizuje poklesnutý Starý svet, však neustrnulo na frustráciách zdanlivo nevinných Američanov bez riadnej minulosti, aké vysvetlili autorovi krajania Hawthorne alebo Twain. Ohromujúca sila prózy pramení v precítenej jemnosti, s jej prispením mág „dvojito nabrúsenej irónie“ pozoruje utajené krajiny ľudských pohnútok. V hre svetiel a tieňov, dojmov a náznakov prekračuje James medze dobového psychologického románu do tej miery, že výsledok čitateľa uhranie aj po sto rokoch od spisovateľovho úmrtia.