U Havlíkov na dvore bolo celé zhromaždenie. Zbehli sa susedky, krstné mamy a tetky, a bolo rečou ako vody. Všetky ľutovali Havlíkove, že musela sa taká vec prihodiť práve u nich. „Pre Pána Boha, ľudkovia, veď ma celú pobláznite,“ zanariekala panímáma Havlíková pri tých výkladoch. „Budete musieť dať na modlenie a na svetlo,“ povedala jedna krstná otca. „To sa vie, že dáme. Ako nie!