Rosia sa od narodenia vo svojom meste odlišuje ryšavou farbou vlasov. Na rozdiel od ostatných ľudí, ktorí červené vlasy vnímajú ako prekliatie, Rosie je na nich hrdá. Potom, čo je jej rodina odvezená z Maďarskom okupovaného severu Rumunska do Osvienčimu, dievča o nádherné vlasy príde, ale snaží sa zachovať si v neľudských podmienkach koncentračného tábora hrdosť a odvahu.

Mladučká Rosia sa uprostred hrôz holokaustu obracia k spomienkam na detstvo a dospievanie v rodnej Crasne a čerpá z nich silu. V ťažkých situáciách si vybavuje zážitky so súrodencami, rady mamičky i milovaného deduška, vďaka ktorým si napriek všetkému zachováva ľudskosť a schopnosť súcitiť s druhými.

„Zrzkovská“ tvrdohlavosť jej niekoľkokrát zachráni život. Napriek tomu, že ju v koncentračných táboroch Osvienčim a Bergen-Belsen, na pochode smrti či pri otrockej práci v nemeckej muničnej továrni obklopuje krutosť a skaza, nestráca vieru, že sa vráti domov. O túto vieru sa snaží podeliť so svojou mladšou sestrou Leou a ostatnými dievčatami. Samotné odhodlanie a bystrosť však na prežitie nestačí a Rosie sa niekoľkokrát ocitne v situácii, keď si zachráni život len ​​vďaka šťastnej súhre okolností.

Nechama Birnbaumová v knihe Rusovláska z Osvienčimu zachytila ​​pravdivý príbeh svojej babičky, ktorá priniesla dôležité svedectvo o skúsenostiach preživších holokaustu. Príbeh tiež láskyplne popisuje históriu Rosiinej rodiny a dievčino dospievania. Autorka dokáže vďaka rozhovorom, ktoré jej babička poskytla, farbisto vykresliť život židovskej komunity v tridsiatych a štyridsiatych rokoch minulého storočia s dôrazom na jej kultúru, náboženstvo a zvyklosti.