Pichlavé ostne irónia v dojemnom príbehu o filozofii a kráse. Volám sa Renée. Mám päťdesiatštyri a už dvadsaťsedem rokov robím domovnicu v čísle 7 na ulici Grenelle. Je to pekný súkromný dom s dvorom a záhradou vo vnútri, ktorý je rozdelený na osem veľmi luxusných bytov. Všetky sú obrovské av každom niekto býva. Som malá, škaredá, tučná vdova, mám kurie oká a niekedy, keď mám ťažké ráno, sípu ako mamut. Úplne presne odpovedám tomu, čo všeobecné spoločenské vedomie označilo paradigmou domovnice, takže nikomu by ani vo sne nenapadlo, že som sčítalejší a vzdelanejší ako všetci bohatí obyvatelia nášho domu. Volám sa Paloma, mám dvanásť a bývam v Paríži v jednom drahom byte v čísle 7 na ulici Grenelle. Napriek všetkému tomuto šťastiu a všetkému tomuto bohatstvu už dosť dlho viem, že konečná stanica je rovnako akvárko. A ako to, že to viem? Ja som totiž dosť inteligentný. Dokonca výnimočne inteligentný. Preto som sa tiež rozhodla. Na konci tohto školského roka, v deň svojich trinástich narodenín, teda presne 16. júna, spácham samovraždu. Muriel Barberyová píše o hlbokých veciach so zvodnou ľahkosťou, ironickým jazykom rozpráva prostý a dojemný príbeh o stretávaní a míňaní, o slepote a videní, o pominuteľnosti i večnosti. Medzinárodný bestseller / vo Francúzsku predaných 1 100 000 výtlačkov / vychádza v 35 krajinách.