Prekvapivá zbierka básnika, ktorého verše možno dávno spoľahlivo rozpoznať v mnohohlasí českej poézie

Dňa 8. septembra 1522 dorazila po vyčerpávajúcej trojročnej plavbe do španielskej Sevilly „posledná zbedačená loď veľkej Magalhăesovej flotily / preťažená klinčekom, / osemnástimi mužmi/ a správou, / že Zem nemá okraje, a teda spočinutie“. Presne po päťsto rokoch, 8. septembra 2022, vychádza Hruškova kniha, ktorá je čiastočne inšpirovaná prvým oboplávaním zemegule. V štyridsiatich básňach a jednej rozsiahlejšej skladbe je sklenený veľkolepý aj pochabý, zvieravo tragikomický obraz akejsi fiktívnej plavby. Autorova loď je rovnako objaviteľská ako dobyvateľská a pripomína preslávenú stredovekú loď bláznov, zbavenú smeru i zmyslu. Stáva sa univerzálnou metaforou ľudského počínania v jeho nehanebnej krutosti, groteskným úsilím po objavení sveta i snahy zachrániť aspoň trosky svojej dôstojnosti. Nachádzame loď, ktorá „mierila dopredu už tak dlho, / až všetko začalo niečo pripomínať“. Nachádzame strhujúce dielo, v ktorom sa slová „vpred“ a „návrat“ neprestávajú chvieť o svoj význam. Básne, v ktorých typická Hruškova civilnosť neprekáža zistenej fantasknosti, dopĺňajú reprodukcie obrazov Jakuba Špaňhela.