Môžu viesť tajomné chodníky aj po rieke? Určite áno, ale zrejme ich tam ešte nikto nehľadal. Buďme teda prvými a vydajme sa nielen po súši, ale aj po rieke Morave krajom nazývaným Slovácko. Len v tmavých kontúrach zahliadneme pod hladinou rieky zvyšky kostola na spytihnevskom hradišti, pohltenom pred stáročiami riekou. Blízko Jarošova nás prúžok dymu vystupujúci z vegetácie upozorní na dedinu pravekých lovcov mamutov. Odtiaľ poplávame až k valom Veligradu-Starého Mesta, kde archeológovia objavili tie najnádhernejšie zlaté a strieborné šperky.

Od vodnej pevnosti (Uhorskej) Hradiště už ďalšia cesta k Ostrohu ak Veselí nad Moravou nebude bezpečná, pretože pred oddielmi divokých Bočkajovcov, Kurucov či osmanských Turkov na rýchlych koňoch nie je úniku. Osudovým sa však môže stať aj vlakové kupé, pokiaľ v ňom proti nám zasadne preslávený lupič a vrah Lecián. Preto radšej vo vedľajšom prisadneme k vojvodovi Jánovi Klimešovi a Jaroslavovi Haškovi, ktorí odchádzajú v ústrety balkánskemu dobrodružstvu. A kto vie, možno prežijeme aj veľkú lásku, snáď ale šťastnejšiu, než bola láska Mánesovho modelu Verunky Čudovej k grófovi z bielovického zámku, alebo „galánečky z Ježova“, do ktorej sa zamiloval spisovateľ Vojtech Rozner. Až prekonáme Moravskú Saharu, v Kyjove si pripijeme pohárom vína s poštovým úradníkom Petrom Bezručom, ktorý si poznamená do notýska, že „vždy veselo bývalo v Kyjove, vždy veselo v Kyjove bude!“ Čo však platí nielen o Kyjovom, ale aj o celom slovackom Dolne .