Klaus G. Förg sa rozprával s mnohými ľuďmi, ktorí buď priamo, alebo nepriamo, bojovali v druhej svetovej vojne. Osudy vojakov, ktorí boli svedkami tohto hrozného konfliktu, nielen čitatelia vyrazia dych, ale doslova ho vtiahnu do priebehu vojnových udalostí. Heinz Polke pôsobil ako osobný vodič nadporučíka pri povstaní vo varšavskom gete, ktoré nacisti brutálne potlačili. Jeho opis scény, kedy dorazili s nadporučíkom na jedno varšavské námestie, pôsobí depresívne a súčasne ukazuje hrôzy vojny. Michaelovi Strasserovi sa počas jeho dlhej a ťažkej cesty po ruských zajateckých táboroch podarilo pre svoje rozprávanie získať neuveriteľné fotografie, ktoré boli prepašované z ruského zajatia. Jozef Hamberger putoval sám po nekonečných plánoch Ruska a niekoľkokrát sa ocitol vo veľmi zlej situácii, ale zakaždým ho zachránil jeho anjel strážny, ako sa sám vo svojom rozprávaní niekoľkokrát priznal. Erich Menzel pracoval ako radarový špecialista na slávnej ponorke U 234 a po nemeckej kapitulácii sa dostal do amerického zajatia, ktorého podmienky sa nedali porovnať s tým sovietskym.
*****
Počas našich rozhovorov mi s neuveriteľnou otvorenosťou rozprávali, čo zažili, čo si vtedy mysleli a čo cítili. Niektorí sa počas našich rozhovorov rozplakali, premožení silou spomienok na svoje traumatizujúce zážitky. Podrobnosti z tých temných rokov sa im stále vybavovali do najmenších detailov. Uistili ma, že tie najstrašnejšie zážitky nemožno potlačiť. Každý deň sa vynárajú v pamäti a každý deň zaťažujú život až do vysokého veku. Zároveň si moji svedkovia uvedomovali, aké mali neuveriteľné šťastie, že prežili a že môžu znova viesť normálny život. Medzi mnohými mojimi respondentmi som nestretol nikoho, kto by vojnu oslavoval. Všetci zo srdca zdôrazňovali, že by sa nič podobné už nemalo opakovať. Pre mňa sa tieto rozhovory stali najpôsobivejším zážitkom môjho života, a to napriek často desivým popisom. Klaus G. Förg