V autobiografickej próze opisuje básnik, meteorológ a tulák Roman Szpuk svoje výpravy do lesov Šumavy. Vydáva sa na búrku bičovanú rozhľadňu na vrchole Boubína, na zimný prechod Basumského hrebeňa alebo za rúvajúcimi jeleňmi. Stretáva sa s ľuďmi z okraja spoločnosti, často však s vnútorným bohatstvom. Denníky prekladá krátkymi básňami - haiku a dopĺňa ich fotografiami, zhotovenými vlastnoručne vyrobenou camerou obscurou.

Kniha bola nominovaná na Cenu Jozefa Škvoreckého. Druhé vydanie je rozšírené o texty z roku 2018.