Nie je to tak dlho, čo sme skoro všetci boli poľnohospodári. Veď ešte v roku 1900 žilo na vidieku okolo 90 % európskeho obyvateľstva. Možno preto sa nás dotýka zastavovania úrodnej poľnohospodárskej pôdy as ťaživým pocitom prežívame sucho na poliach a podkôrnikovú kalamitu v lese. Zdalo by sa, že z oboch môžeme viniť hlavne počasie, ale veľkú úlohu zohráva aj stav pôd. Sme si takmer istí, že budúca krajina si bude vyžadovať návrat k starým technikám starostlivosti o pôdu a les, ale zároveň sa nezaobídeme bez najnovších technológií a experimentov so spôsobmi zavlažovania, novými plodinami a lesnými drevinami. Zdravú a na prirodzených základoch spočívajúcu prírodu tak začíname potrebovať nie ako „ochranársky prepych“, ale aby sme vôbec mohli žiť v dôstojnom prostredí a nemali núdzu o vodu a potraviny. Nejedná sa pritom len o jedlo a drevo, ale aj o miestnu klímu, kvalitu podzemných vôd i pocit pokoja a niekedy aj šťastie či krásy, aký prežívame v harmonickej krajine.